Kedysi, vráťme sa do obdobia pred asi 80 - 90 rokmi, boli ulice Bratislavy iné. Plné pánov a dám, prechádzajúcich sa širokými ulicami. Občas pomedzi nich prešlo auto, rýchlosťou takmer (vďaka príliš vysokej hustote dopravy) porovnateľnou s dnešnou. Na kraji cesty skôr postávajú koče a ani voz na hlavnej ceste nie je ničím neobvyklím. Stredom ulíc sa ťahajú koľaje prvej električky, slúžiacej verejnej doprave. Zviesť sa dá i trolejbusom, ktorého prvá trasa viedla na Železnú studničku. Nejeden pán využije ako dopravný prostriedok i bicykel.
Čaro starých fotografií spočíva i v tom, že z nich priam žiari pokoj a všetci vyzerajú, akoby boli na prechádzke. Dámy v nádherných dobových odevoch, v dlhších sukniach, s kabelkou akoby len tak ledabolo prehodenou cez predlaktie, pridŕžajúc si jednou rukou široké klobúky alebo tieniace si slnečníkom pred pražiacim slnkom. Páni v oblekoch, s elegantnými klobúkmi na hlavách, pri chôdzi si naoko pomáhajúci vychádzkovou paličkou, dámam galantne ponúkajú ramená. Ulicami sa prechádzajú i mnohí uniformovaní muži. Vidieť uniformy vojakov, žandárov i hasičov. Pre oko dámy istotne pekný pohľad.
Majetná vrstva predvádzala v uliciach mesta najnovšiu módu, chudobnejšie ženičky z okolia, v jednoduchom odeve - "sedemdesiatich" sukniach, opásané zásterou a so šatkou na hlave na niektorom z bratislavských trhov predávajú prácu svojich rúk. A nesmieme zabudnúť ani na deti - chlapci nosia nohavice pod kolená, "pumpky", ktoré pridŕžajú "hózntrógle". Alebo ich oblečenie vyzerá ako zmenšenina toho, v ktorom chodia ich otcovia. Miesto klobúka majú na hlave baretku so šiltíkom. Dievčence obľubujú šatové sukne, dlhé šaty s mašľou pod krkom, tie väčšie, už takmer dámy, nosia blúzky a dlhé sukne. K najčastejším doplnkom malých dám patrí klobúčik.
Nad hlavami chodcov sa hompáľajú vývesné štíty. Nikomu neprekážajú v chôdzi, sú zavesené nad hlavami okoloidúcich. Tak, aby na ne každý dobre videl. Veď treba prilákať zákazníkov. A tak každý vidí, kde je kino (na Panskej ulici v roku 1915 premietalo kino Fisograf), Obchodná úverová banka (neďaleko kina), cukráreň (na Ventúrskej cukráreň Soccol či kaderníctvo Aczel). A, samozrejme, desiatky ďalších vývesiek, z ktorých mnohé sú malým umeleckým dielom.
Ku kráse mesta prispel ešte na konci 19. storočia a na prelome storočí Bratislavský okrášľovací spolok. Vďaka nemu bola na viacerých námestiach (napr. dnešné Hlavné námestie, Františkánske námestie, Hurbanovo námestie alebo Šafárikovo námestie) vysadená zeleň a vytvorené parčíky. Trávniky boli chránené ozdobným kovovým zábradlím, aké sa dnes nachádza na Šafárikovom námestí. Dnes už väčšina z týchto mestských parčíkov neexistuje, dnešná doba, na škodu obyvateľov, dáva prednosť neosobnej dlažbe.
Obrázky: Pressburg - Pozsony - Bratislava 1883 - 1919 , vyd. Práca (upravené)
