Bratislavčania si kedysi zaslúžený oddych vedeli vychutnať. Prechádzky v Horskom parku, po nábreží Dunaja - po petržalskej strane s výhľadom na mesto, ktoré sa volalo krásavicou na Dunaji alebo pri prechádzke po bratislavskej strane obdivovali Sad Janka Kráľa. Previezť sa propelerom alebo prejsť po jedinom moste ponad Dunaj a prechádzku skončiť v niektorej z nespočetných kaviarní, ktorými bola Bratislava vždy známa. Aj život obyčajných ľudí sa menil na život bohémov.
Neskôr sa mesto rozrástlo a sídliskové deti považovali za malý sviatok výlet do mesta či na Železnú studničku. Prechádzky na západnej periférii špatila železná opona a my sme si len potajme predstavovali, aký bol život vtedy, keď Bratislavčania chodievali na kávičku do Viedne a Viedenčania do Bratislavy. No centrum mesta lákalo, i keď bolo sivé a bezfarebné v porovnaní s dneškom. Museli ste navštíviť vychýrené kaviarne, ochutnať kávu s bratislavskými rožkami, kto to neskúsil, akoby ani nevedel, čo znamená ochutnať kúsok Bratislavy.
Dnes výlet na Železnú či prechádzka mestom často končí v jednom z nákupných centier. Prípadne sa výlet vypustí, ostáva len šopingcentrum. Konzumný spôsob života prenikol aj do starých tradícií, výbornú kávu si dáte aj tam, ale atmosféra starej Bratislavy akosi chýba. Tak ako chýbajú kaviarňam v šopingcentrách štyri steny.
Prvé kaviarne začali v Bratislave vznikať v prvej polovici 18. storočia. To, čo ponúkali, nebola len káva, ale i posedenie pri kartách, domine, biliarde či šachu a, samozrejme, čerstvé noviny. Na obrázku je Au-café a výhľad na hrad.
Podľa knihy P. Salnera Taká bola Bratislava v roku 1895 bolo v Bratislave 17 kaviarní a v roku 1915 už 27. To už kaviarne navštevovala aj stredná vrstva, nie len vyššia spoločnosť, ako tomu bolo pri ich vzniku. Na obrázku je Astória, vyhľadávaná i preto, že jej častými hosťami boli umelci. Stretnúť ste tu mohli J. G. Tajovského , Mila Urbana alebo Fraňa Kráľa .
Ku kaviarňam neodmysliteľne patrili noviny. Čítali sa slovenské, české, rakúske, maďarské i nemecké. Študenti sa v kaviarňach pri jednej káve učili na skúšky, umelci v kaviarňach tvorili svoje diela. Na obrázku je Kaviareň Korvin na Obchodnej ulici.
V kaviarňach nebolo zvykom podávať teplé jedlá, no ku káve sa podávali domáce koláče alebo zmrzlina. Ak sa podávali jedlá, tak skôr raňajkové - párky, hemendex, šunka. No hlavným sortimentom bola káva - a tú pripravovali špecialisti, ktorí si svoje recepty prísne strážili. Na obrázku je Café Meszáros (Špitálska ulica).
Majitelia kaviarní osobne vítali návštevníkov, prechádzali sa pomedzi stoly, kontrolovali obsluhujúci personál. V lepších podnikoch nosila obsluha smokingy, vrchní fraky. Na obrázku Metropolka, obľúbená kaviareň L. Novomeského a J. Poničana .
Kaviarne mali svojich štamgastov. Čašníci vedeli, akú kávu pijú a boli obslúžení hneď ako prišli. Čašníci ponúkali štamgastom i ich obľúbené noviny. Naopak, hostia si žiadali obsluhu od "svojich" čašníkov. Na obrázku je Štefánka, "výkladná skriňa" bratislavských kaviarní. K jej sláve v začiatkoch 20. storočia pomohla dynastia Hackenbergovcov. Povedali by ste, že predtým to bol podnik s pochybnou povesťou?
V roku 1937 bolo v Bratislave 35 kaviarní, no menších kaviarničiek a reštaurácií, v ktorých sa podávala káva bolo cez tristo. Popri kaviarňach fungovali i výčapy kávy - ľudové kaviarne. Na obrázku je Kafé Union na Štúrovej ulici (rožná budova v pozadí).
Do kaviarní sa chodilo i kvôli pestrému programu. Návštevníkov lákali herci i speváci, no a, pravdaže, tanečnice. Medzi vychýrené kaviarne, okrem spomínaných, patrili istotne i kaviareň Múzeum, Tatra, Živnodom, Palace, Luxor a Grand. A mnoho ďalších kaviarní a kaviarničiek, ktoré patrili ku koloritu niekdajšej Bratislavy. Ja som ich atmosféru nezažila, no pamätám si detskú cukráreň a mliečny bar, ktoré boli v budovách na poslednom obrázku.
Reprofoto: P. Salner: Taká bola Bratislavaô Pressburg, Pozsony, Bratislava.
Z oboch kníh sú čerpané i dobové údaje.
