Zašlá sláva bratislavských tovární

Keď  koncom 19. storočia mestská rada dnešnej Bratislavy rozhodovala o zriadení rafinérie na území mesta, netušila, že budúce hlavné mesto Slovenska sa vďaka tomuto kroku zaradí medzi najvýznamnejšie strediská spracovania čierneho zlata.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)
Historická fotografia vstupu do rafinérie Apollo
Historická fotografia vstupu do rafinérie Apollo (zdroj: autor neznámy)

Tak v roku 1895 vznikla na území dnešnej mestskej časti Ružinov v lokalite Mlynských Nív (áno, tam, kde na bratislavskej strane ústi najnovší most ponad Dunaj) rafinéria s názvom Apollo. Ropu na spracovanie do rafinérie dovážali z Ruska, Poľska, Rumunska, Texasu ale i z neďalekých Gbelov. Hotové výrobky sa potom vyvážali do susedného Rakúska, Nemecka, do ďalších európskych a ázijských krajín a do Ameriky. V medzivojnovom období rafinéria vlastnila ropné polia, tankové lode, cisternový park, prečerpávacie zariadenia v bratislavskom prístave a sieť vlastných čerpacích staníc. Počas 2. svetovej vojny produkovala pohonné látky pre potreby Nacistického Nemecka. 16. júna 1944 rafinériu zasiahlo bombardovanie amerického letectva a väčšina jej priestorov bola zničená. Výroba bola obnovená v máji 1945, nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň. Apolka bola znárodnená už v roku 1946, čím sa začlenila do Slovenských rafinérií minerálnych olejov, n.p., premenovaných v roku 1949 na Slovnaft, národný podnik. Pre Slovnaft vtedajšia vláda vybrala úplne inú lokalitu- Vlčie Hrdlo, kde sa začala výroba v roku 1957. Stará Apolka definitívne ukončila svoju činnosť v roku 1963.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte predtým pre Bratislavu prvú významnú továreň založil v meste švédsky vynálezca dynamitu Alfred Nobel. V roku 1873 - v tej dobe ďaleko za mestom. Zakrátko sa stala jednou z najdôležitejších v celej sieti tovární, patriacich Nobelovi v Európe i mimo nej. Vyrábala trhaviny pre baníctvo, stavebníctvo a počas 1. svetovej vojny aj pre Rakúsko-Uhorskú armádu. Chemická továreň mala od roku 1891 vlastné chemické laboratórium a vtedajší obyvatelia mesta ju poznali pod názvom Dynamit Nobel. Po vzniku 1. Československej republiky začala výroba v továrni stagnovať. Dôvodom bola strata licencie na výrobu výbušnín a produkcia náhradných výrobkov nebola taká atraktívna. Počas 2. svetovej vojny bola továreň majetkom nemeckého koncernu I. G. Farben a stala sa najväčšou akciovou spoločnosťou Slovenska. V tom čase pod jej kontrolu patrila aj Apolka. Do skončenia vojny však továreň takmer skrachovala. V roku 1946 ju, podobne ako Apolku, znárodnili. Na rozdiel od nej však továreň pod rôznymi názvami (Chemické závody Dynamit Nobel, n.p., Závod Juraja Dimitrova, n.p., Chemické závody Juraja Dimitrova, n.p. - pre mladšie ročníky jedna pikoška, hokejisti Slovana boli jeho zamestnancami; Istrochem, š.p, Istrochem, a.s.) funguje dodnes. Okrem chemickej výroby sa postupne zriaďovali výskumné ústavy (organickej, agrochemickej, chemickej technológie). Od januára tohoto roku funguje pod názvom Duslo, a.s. odštepný závod Istrochem a vyrába gumárenské výrobky, priemyselné trhaviny, polypropylénové vlákna a agrochemikálie pre domáci i medzinárodný trh.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Alfred Nobel, zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Alfred_Nobel

V roku 1895 bola v Budapešti založená účastinná spoločnosť Továreň na káble so sídlom v Bratislave, známe Kablo. V medzivojnovom období Kablovka prežívala svoj zlatý vek- pri elektrifikácii nášho územia sa využívali práve výrobky z jej produkcie. Postupne zakladala či získavala podniky podobného zamerania na našom území, v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku a v Rakúsku. Na rozdiel od továrne Apollo a Dynamitky neutrpela počas vojny vážnejšie škody, no tesne pred 2. svetovou vojnou sa zahraničné pobočky osamostanili, takže z pôvodného závodu zostalo iba torzo. Rovnako, ako predchádzajúce dve, bola v roku 1946 znárodnená. Po nežnej revolúcii, v roku 1990 sa závod Kablo osamostatnil a továreň s rovnakým názvom funguje dodnes. Je dcérskou spoločnosťou výrobcu káblov a pneumatík talianskeho pôvodu firmy Prysmian. Pre domáci i medzinárodný trh vyrába a dodáva káble, vodiče a ďalšie produkty.

SkryťVypnúť reklamu

Podobný osud malo množtvo menších i väčších fabrík v našom meste, niektoré fungujú za pomoci zahraničného kapitálu dodnes, niektoré dávno a niektoré len prednedávnom zastavili výrobu. Na ich miesto nastupujú moderné závody, ktoré napíšu svoju vlastnú históriu.

Andy Sekanová

Andy Sekanová

Bloger 
  • Počet článkov:  167
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík:  Bratislava *moja láska*Túlavé *topánky*Cestujeme *kade-tade*Ako živá *voda*Poviedka *na nedeľu*Moje *lásky*Takí *sme*

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

312 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
reklama

SME si všimli

Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty

Vladimír Benčík

Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty

Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy

  • 4. apr
  • Páči sa: 16x
  • Prečítané: 848x
  • 1
Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Jozef Foltýn

Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol

  • 3. apr
  • Páči sa: 118x
  • Prečítané: 2 933x
  • 4
Včelárske tradície a zvyky na Slovensku

Matúš Radusovsky

Včelárske tradície a zvyky na Slovensku

Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.

  • 26. mar
  • Páči sa: 6x
  • Prečítané: 372x
  • 0
O Západnom brehu...

Dávid Polák

O Západnom brehu...

...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.

  • 7. mar
  • Páči sa: 17x
  • Prečítané: 1 000x
  • 2
John Portasik (Ján Portášik) - Príbeh (ne)obyčajného človeka

Miloš Majšík

John Portasik (Ján Portášik) - Príbeh (ne)obyčajného človeka

Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.

  • 27. feb
  • Páči sa: 43x
  • Prečítané: 2 238x
  • 1
Hlava XXII v štátnom IT

Marcel Rebro

Hlava XXII v štátnom IT

Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle

  • 17. feb
  • Páči sa: 105x
  • Prečítané: 2 112x
  • 2

Hlavné správy zo SME.sk

Predávať, držať či už nakupovať? Trump rozpútal paniku, môže prísť ešte oveľa tvrdší pád

Jozef Tvardzík

Predávať, držať či už nakupovať? Trump rozpútal paniku, môže prísť ešte oveľa tvrdší pád

V akej fáze sa trhy nachádzajú a v čom sú rozdiely s finančnou krízou.

  • 3h
Dankovi sa nedá vyhovieť, ani rozumieť (komentár)

Peter Tkačenko

Dankovi sa nedá vyhovieť, ani rozumieť (komentár)

Fico môže Danka buď upratať, alebo ignorovať.

  • 5h
Čierny pondelok? Vyparili sa rekordné bilióny dolárov, trhy padajú ako v časoch covidu
Fico bol na Slavíne úplne správne (píše Samo Marec)

Samuel Marec

Fico bol na Slavíne úplne správne (píše Samo Marec)

Čo je Slavín a kto všetko sa tam zišiel?

  • 6. apr
reklama
SkryťZatvoriť reklamu