Dostalo sa mi pod kožu. Trvalo to roky, neskoré leto so skorou jeseňou som nikdy neobľubovala. Ako dieťa som k tomuto obdobiu mala veľmi vlažný vzťah. A nie preto, že začínala škola. Aj napriek tomu, že som jesenné dieťa, ani radosť z narodenín neprekonala to, že večery už nie sú teplé, že mrholí a moje vlasy sú kučeravejšie ako zvyčajne, že slnko, ak je ho vôbec za mrakmi vidieť, je zubaté a podvečery sú sivé a pochmúrne. Ale časom sa mi babie leto dostalo pod kožu.
JSAj napriek tomu, že v skoré jesenné dni mám narodeniny a viac si uvedomujem, že som opäť o rok staršia. Aj napriek tomu, že bezstarostné prázdninové dni našich detí skončili a prvé školské dni prinášajú povinnosti aj pre nás. Aj napriek tomu, že slnko je zubaté a večery sú sivé a pochmúrne. Že inak slnečný byt je chladný a ja doma chodím v starom nemodernom svetri a hrubých ponožkách. Spolu so mnou sa miestnosťami presúva vôňa mätového čaju s medom a chýbajúce teplo sa snažím ako-tak nahradiť plameňom voňavučkých sviečok.
Zapáčila sa mi neurčitá farba listov, atmosféra v uliciach mesta, ktoré nie je preplnené turistami, ktorí sa presúvajú po meste tempom dostihových koní. Mesto je pokojnejšie, len mútna voda sa Dunajom valí akosi rýchlejšie. A ja vyzerám prvých predavačov pečených gaštanov, lebo bez nich si babie leto už ani neviem predstaviť. Stretávam sa s priateľmi, s deťmi sa bavíme lietajúcim babím letom. Ignorujem obchody, ktoré sa nás snažia presvedčiť, že o chvíľu sú tu Vianoce a užívam si jeseň, takú, akú som ju nikdy nemala rada. Veď som jesenné dieťa, tak sa mi musela dostať pod kožu.
