Aj v Bratislave platilo: Náš zákazník, náš pán

Autor: Andy Sekanová | 28.9.2007 o 18:10 | Karma článku: 11,89 | Prečítané:  5150x

Keď Rudolf Manderla, vnuk brata zakladateľa Manderlovskej mäsiarskej dynastie Andreasa Manderlu, navštívil v roku 1934 svetovú výstavu v Chicagu, nik z Bratislavčanov netušil, že táto cesta zmení tvár mesta. Hoci Manderla vlastnil obchodné prevádzky v celom centre Bratislavy, v Chicagu nadobudol novú predstavu o sídle firmy.

OD_Manderlak.jpgManderlák
Po návrate do Bartislavy Rudolf Manderla spolu so synom kúpili pozemok na dnešnom Námestí SNP a predstavili veľkolepý projekt modernej výrobne a sídla firmy. Dnešná podoba Manderláku je výsledkom kompromisu medzi investorom a mestským zastupiteľstvom, pre ktoré bola pôvodná predstava Manderlovcov neprijateľná. V roku 1935 bol podľa projektu Christiana Ludwiga (na projekte spolupracoval s Emerichom Spitzerom a  A. Danielisom) vybudovaný prvý výškový dom v Bratislave a na Slovensku s jedenástimi poschodiami a výškou 65 metrov. Na streche sa týčili dva trojmetrové nápisy MANDERLA, ktoré spolu so samotnou budovou robili firme Manderlovcov skvelú reklamu. Predajňa mäsa a mäsových výrobkov bola v tej dobe jednou z najmodernejších v strednej Európe. Nad predajňou bola kaviareň Grand, v bočnej pasáži menšie prevádzky. Zvyšné priestory patrili bytom a administratívnym priestorom. Dnes je na Manderlák neutešený pohľad. Bol akýmsi priskorým pionierom, dnes budovy podobného typu s obchodnými prevádzkami, administratívnymi priestormi a bytmi rastú v Bratislave ako huby po daždi.

Veľký Baťa
Už v roku 1931 svoj Dom služby v Bratislave vybudovala firma Baťa. Autorom projektu bol mladý, len 29-ročný architekt Vladimír Karfík. Vtedy príliš moderná budova sa nestretla s veľkým pochopením miestneho zastupiteľstva, rovnako ako o pár rokov neskôr už spomínaný projekt Manderláku. Pôvodný projekt totiž počítal so štyrmi nadzemnými podlažiami na hornom konci námestia, oproti skutočne vybudovaným dvom podlažiam. V Dome služby, neskôr a až do súčasnosti známom ako Veľký Baťa bola okrem predajne obuvi aj opravovňa obuvi a koženého tovaru, opravovňa pančúch či pedikúra. V budove sa nachádzali i kancelárie, byty, sklady a jedáleň pre zamestnancov. Vnútorné priestory boli zariadené moderne a účelne, z materiálov dominovali plast, kov a sklo. V interiéri aj na vonkajších plochách svietili okrem nápisu Baťa aj reklamné nápisy a heslá, ktorými bola Baťova firma známa. Najznámejšie - Náš zákazník, náš pán - ale i ďalšie boli uvádzané trojjazyčne. 
V roku 1936 bola na Obchodnej ulici postavená ďalšia predajňa obuvi s bytmi, Malý Baťa. Odvtedy je Dom služby známy ako Veľký Baťa. Svojmu účelu Veľký Baťa slúžil celé desaťročia, aj po znárodnení v roku 1948 tu ostala reprezentatívna predajňa obuvi. V rokoch 1986-1991 prešla budova veľkou prestavbou, ďalšia prestavba prebehla v rokoch 2003 - 2005. Pri oboch rekonštrukciách sa autori pomerne presne držali pôvodného projektu architekta Karfíka. Dnes je Veľký Baťa sídlom luxusného obchodného domu Alizé.

OD_Brouk_a_Babka.jpg

Dunaj
OD_Dunaj.jpgPri akejkoľvek zmienke o obchodnom dome Dunaj sa mi vybaví reklama, ktorú ešte za totalitných čias vysielala televízia - "Dom módy Dunáááj". No jeho história siaha ďalej ako do čias totality - v roku 1936 bol postavený moderný obchodný dom pre pražských veľkopodnikateľov v obchode Brouka a Babku. Autorom projektu je, podobne ako v prípade Manderláku, Christian Ludwig. Obchodný dom bol postavený za rekordných 90 dní, čím vôbec neutrpel na kvalite. Stavba obchodného domu je špičovým dielom funkcionalizmu u nás, na Slovensku. Dnes komplex tvoria dve budovy, druhá bola vybudovaná v tesnom susedstve pôvodného obchodného domu v 80. rokoch minulého storočia. Oba objekty sú v interiéri prepojené, okrem obchodov tu má sídlo banka, telekomunikačná spoločnosť a denník SME.

K starej Bratislave patrili i menšie, no veľmi známe obchody. Najväčším železiarstvom a predajňou kuchynského riadu bol Pallehner na Hurbanovom námestí, textil predával František Pavúk. Jeho obchod Pavúk sídlil na Obchodnej (Uhorskej) ulici č. 50. Ďalší predajcovia s odevami sa prezentovali chytľavými heslovitými reklamnými nápismi, napr. - Nehera šije šaty dobre - alebo - Odev vzorný šije Rolný -.  Aj firma Baťa predávala svoju obuv skôr, než vybudovala Dom služby len komisionálne v predajni na Michalskej ulici. "Vďaka" dobe nedávno minulej však menšie rodinné firmy celkom zanikli a dnešná doba praje len šopingcentrám, v ktorých vládne nezáujem a zhon. Na baťovské heslo  - Náš zákazník, náš pán - sa pomaly zabúda...

Obrázky: http://www.ron-del.net/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lipšic: Zatýkanie ľudí nie je divadlo, nemožno čakať, že polícia zasiahne každý týždeň

Spochybňovanie spolupracujúcich obvinených považuje za cielené.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Koalícia nám povie, či chce spravodlivosť, alebo pomstu

Lipšic ako prokurátor stále nie je dobrý nápad.


Už ste čítali?