Staré veci sú ako odkaz, ktorý necháva spoločnosť pre budúce generácie. Občas niekto pri stavbe či oprave niečoho významného odloží do truhličky pár vecí, charakterizujúcich dobu. A občas ich niekto pri stavbe alebo oprave niečoho významného nájde. No občas ani nepotrebujete nič významné stavať ani opravovať. Staré veci máme doma, u babičky na povale, tie kvalitné, pýchu anonymného majstra, čo ich vyrobil, ešte dodnes používame.
Aj ja mám rada tieto staré veci. Sú milou spomienkou a ja si predstavujem, ako pri veciach, ktoré (zatiaľ) nemajú atmosféru, budú o desaťročia na mňa a staré dobré (dnešné) časy spomínať moje vnúčatá.
Táto nádherná váha stále slúži svojmu účelu. Aj keď nastaviť presnú hmotnosť je dosť problematické, lebo stupnica je takmer nečitateľná. Ale prežila všetky ostatné váhy, ktoré sme používali.
Podnožie šijacieho stroja slúži ako hifi stolík. Stroj je ukrytý v útrobách. Starká na ňom šila často, mamina používala jeho modernejšieho mladšieho elektrického brata. Ja viem na stroji urobiť zo všetkého akurát zástery;-)
Keď sa povie teplo domova, ja si predstavím toto. V treskúcej zime sú kachle schopné vykúriť obrovskú miestnosť na "trenkovú" teplotu. Praskanie plameňa dostane každého romantika.
Tieto kachle nepoužívame. Sú funkčné, ale dosť zanedbané. V piecke sa dá upiecť aj chlieb, raz to snáď skúsime.
Na tento zázrak som si zaspomínala nedávno. Pridala sa aj Germa...
Kuchárske knihy sú tiež zlatým dedičstvom. O tejto som písala niečo viac tu, Zuzka Šubová sľúbila pár slov o autorke. Tak pripomínam;-)
