A v Bratislave bolo svetlo

Autor: Andy Sekanová | 29.11.2007 o 15:50 | (upravené 9.8.2014 o 11:58) Karma článku: 10,36 | Prečítané:  3788x

Večerný pohľad z okna na vysvietené ulice Bratislavy či žiara nad večerným mestom už ani pramálo nepripomína časy, keď sa pred piatimi storočiami začali ulice mesta osvetľovať smolnými fakľami.

Jedna z dvoch plynových lámp na Rudnayovom námestí. Žiaľ, už dávno nefunkčná.

Jedna z dvoch plynových lámp na Rudnayovom námestí. Žiaľ, už dávno nefunkčná.

Tie slúžili obyvateľom mesta až do začiatku 19. storočia, kedy ich nahradili olejové lampy. Ale nie nadlho, v západných krajinách sa na osvetlenie miest začal používať svietiplyn, osvetlenie bolo dokonalejšie a lacnejšie ako v prípade olejových lámp. Plynové lampy sa v Bratislave začali používať v roku 1856 - 19. marca, kedy začala výrobu svietiplynu prvá plynáreň na Kniežacom námestí (dnešné Námestie Slobody). Za Prahou sme zaostali deväť rokov, Budapešť sme predbehli o 10 mesiacov. Oveľa skôr - v roku 1838 sa plynom začalo svietiť vo Viedni.

Ako jedno z prvých bolo osvetlené Hlavné námestie. Na námestí bol inštalovaný kandeláber so šiestimi ramenami, na každom s jedným svietidlom. Pomocou plynových lámp boli zo zadnej strany ciferníka osvetlené i hodiny na radničnej veži. Plynové lampy obsluhovali lampári, ktorí otvárali prívody bambusovými tyčami s háčikom. Ručné rozsvecovanie a zhasínanie lámp časom nahradilo samočinné ovládanie pomocou hodinového strojčeka.

V polovici 19. storočia verejné priestranstvá v meste osvetľovalo 209 lámp, v zimnom období od zotmenia do polnoci svietilo aj ďalších 167. Oba druhy lámp sa od seba odlišovali rôznym tvarom. V ďalšiemu rozmachu prispel vynález plynovej pančušky, čím sa osvetlenie pomocou svietiplynu zdokonalilo, plamienok bol jasnejší a intenzívnejší. V roku 1891 sa používalo spolu 531 lámp, plynových aj elektrických.

Po prvý raz v Bratislave bola použitá elektrina ako zdroj osvetlenia verejného priestranstva 25. augusta 1878 na záhradnej slávnosti v záhrade Grassalkovichovho paláca. Ako zdroj trvalého verejného osvetlenia sa však začala elektrina používať až v roku 1889 na Továrenskej ulici a až začiatkom minulého storočia - v roku 1901 (30. septembra) sa elektrickým osvetlením vo večerných hodinách osvetlilo Korzo a Hlavné námestie. Elektrinu dodávala prvá mestská elektráreň, neskôr, spojením mestskej elektrárne s vodárňami a plynárňami, Osvetľovacie závody slobodného kráľovského mesta Prešporok.

Postupne sa elektrinou osvetľovalo celé centrum. Niektoré lampy sa osadzovali na žiadosť polície (napr. svietidlo na Holubyho ulici č. 16 v roku 1910), ďalšie boli financované zo súkromných zdrojov (osvetlenie Hlbokej cesty grófkou Szapáryovou v tom istom roku). Stále sa rozširovalo aj plynové osvetlenie (napr. Mlynské nivy, Svätoplukova a Páričkova ulica v roku 1912 alebo Korunovačné nám. v roku 1914). Svietidlá, tam, kde to umožňovala nie príliš široká ulica, boli zavesené na lanových prevesoch. Na niektorých miestach sa používali vešadlá alebo sa svietidlá zavesovali na stožiare.

Lampy3.JPG

Lampy4.JPG
Závesné plynové svietidlá na Hviezdoslavovom nám. (obr. hore)
a na Štúrovej ul. (obr. dolu)

Bratislavskému verejnému osvetleniu bol osudný záver 2. svetovej vojny. Bombardovanie americkými vojskami a neskôr ustupujúcou nemeckou armádou znefunkčnilo prevažnú väčšinu existujúceho osvetlenia. Náhrada zaň bola nekvalitná, zdroje boli chránené len zhora sklenými alebo plechovými tienidlami, aj dotykové spojky boli nekvalitné, čo spôsobovalo krátku životnosť nových lámp.

Od polovice minulého storočia sa začali používať ortuťové výbojky, žiarivky, sodíkové (žlté) výbojky, mnohé z nich doteraz môžeme vidieť v uliciach Bratislavy. Na ilumináciu sa využívajú halogenidové výbojky, trendom budúcnosti sú zrejme LED diódy. Do historických centier niektorých európskych metropol sa na dotvorenie atmosféry plynové lampy postupne opäť vracajú. Možno k nim raz bude patriť aj centrum Bratislavy.  

Lampy2.JPG
Repliky historických lampášov. Kruhové lucerny (na obrázku dolu) sa
v centre využívajú na osvetlenie pešej zóny

Zdroj historických údajov: Bratislavské noviny, www.verejneosvetlenie.sk 
                                       

Historické obrázky: Pressburg, Pozsony, Bratislava 1883-1919

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?