Bratislavské právo meča, bosorky a kati

Autor: Andy Sekanová | 10.2.2008 o 20:00 | Karma článku: 11,18 | Prečítané:  5065x

Právo meča, popraviská, upaľovanie čarodejníc či ich topenie v Dunaji, posledný bratislavský kat... Aj to je história práva a spravodlivosti v kráľovskom meste Bratislave.

Stará radnica. V jej podzemí bolo väzenie. Stará radnica. V jej podzemí bolo väzenie. JS

Najstarším písomným dokumentom, ktorý upravuje výkon spravodlivosti na území mesta je mestské privilégium Ondreja III. z roku 1291. Pred udelením mestských práv sa na území sídla vykonávali tzv. Božie súdy, ktorých história siaha ku Keltom a germánskym kmeňom, až následne boli využité cirkevnou mocou. Listinou Ondreja III. sa defintívne potvrdilo mestské zriadenie a samostatné a nezávislé mestské orgány na čele s richtárom. Úlohu sudcu plnil tiež richtár, spolu s prísažnými (v Bratislave ich bolo dvanásť) rozhodoval v procesných veciach a vynášal rozsudky či rozhodoval o ďalších právnych veciach.

Žigmund Luxemburský v roku 1405 vydal mestský zákon, ktorý slobodným kráľovským mestám zabezpečoval osobnú ochranu meštanov, slobodné dispozičné právo s meštiackym majetkom ale najmä osobitné súdy. Všetky tieto práva prináležali i Bratislave, ich súčasťou bolo i hrdelné právo - právo meča. Toto právo umožňovalo trestať ťažké zločiny spáchané na území mesta smrťou. Stredoveká Spravodlivost.JPGsvetská justícia trestala smrťou napr. zabitie ale i krádeže, falšovanie peňazí či podpaľačstvo. Hrdelné právo bolo ešte raz potvrdené Matejom Korvínom v roku 1468, panovník dal mestu i právo postaviť šibenicu.

V čase honu na čarodejnice mestský súd súdil, na rozdiel napr. od nemecky hovoriacich krajín, aj ženy, podozrivé z bosoráctva. Podľa Knihy priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy bolo od roku 1602 vynesených za približne 150 rokov asi štyristo rozsudkov za bosoráctvo. Prvá bratislavská bosorka - Agáta Tóthová - Barlabášová z Podunajských Biskupíc bola upálená 24. mája 1602 na hranici postavenej na rozhraní medzi Župným a Hurbanovým námestím. Ďalšou bosorkou, odsúdenou na hrdelný trest, bola Alžbeta Nagysányová. Vykonali ho 5. júna toho istého roku. Bosorky boli nielen upaľované na hranici, v Bratislave ich topili i v dunajských vodách. Trest mal podobu už vyššie spomínaného Božieho súdu.

Priznanie sa získavalo po krutom mučení - vinníka zbičovali, lámali mu prsty na rukách, týrali rozžeravenými uhlíkmi či španielskou čižmou, naťahovali na škripec. Za menšie zločiny sa trestalo pranierom alebo klietkou hanby.

Spravodlivost3.JPGPopravy odsúdených sa vykonávali nielen na popravisku pred Michalskou bránou. Ďalšie popravisko bolo na Hlavnom námestí. V roku 1772 postavilo mesto murovanú šibenicu na mieste, kde sa dnes nachádza Trnavské mýto. Popravy boli medzi ľudom obľúbeným divadlom. Prizerajúci sa v deň popravy nemuseli pracovať, hostince boli plné ľudí. Popravy vykonával mestský kat, ktorý býval spočiatku v byte na radnici, neskôr sa presťahoval do bytu v najužšej bratislavskej ulici - Baštovej. Spočiatku si remeslo kata obyvatelia mesta vážili, neskôr sa ho obyčajní ľudia radšej stránili. O miesto kata prestal byť záujem, bolo stále ťažšie ho obsadiť. Posledným vykonávateľom tohto krutého remesla v Bratislave bol Augustín Spindler. Popravy vykonával do roku 1844.

Zločincov mesto väznilo v mestskom žalári v podzemí radnice, kde je dnes expozícia feudálnej justície Múzea mesta Bratislavy. Okrem toho sa ako väzenie používali kazematy Vydrickej brány a v baštách mestského opevnenia.

Poznámka: Mená osôb sa v rôznych prameňoch líšia.
Údaje podľa: www.panorama.sk, http://www.mynoviny.sk/, www.litcentrum.sk a http://www.muzeum.bratislava.sk/.
Foto: JS
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?