Bratislavské živly

Autor: Andy Sekanová | 21.5.2008 o 19:30 | Karma článku: 9,82 | Prečítané:  3897x

Tri ničivé živly - oheň, voda a vietor sa v minulosti nevyhýbali ani Bratislave.

Oheň
Oheň bol v minulosti v Bratislave častým nevítaným návštevníkom. Už v 15. storočí malo mesto vybudovaný systém, ktorý presne určoval, čo robiť v prípade požiaru.

Jeden z naničivejších požiarov v Bratislave vypukol pred korunovačnými slávnosťami pri príležitosti korunovácie uhorského kráľa Ferdinanda IV. Habsburského v roku 1647. Zhorelo pri ňom 150 domov.
Naši rodičia či prarodičia si ešte pamätajú siluetu mesta s ruinou hradu, ktorú po sebe zanechal požiar z roku 1811. V čase, keď Európu tiahol Napoleon so svojimi vojskami, hrad slúžil ako kasárne. Stačila malá neopatrnosť pri manipulácii s ohňom a hrad zachvátil ničivý požiar. Ohňu neodolalo 77 domov a zahynulo v ňom 9 ľudí. Jeden a pol storočia sa nad mestom týčili zrúcaniny, ktoré pripomínali túto smutnú udalosť.
Začiatkom minulého storočia, v roku 1913, presne 17. mája zničil požiar, ktorý vypukol v jednom dome na Beblavého ulici, 69 domov. Spôsobenú škodu na majetku v tom čase odhadli na vyše jeden a pol milióna korún. Požiar hasili bratislavskí dobrovoľní hasiči, hasiči z okolitých dedín a hasičský zbor z Viedne.
V poslednom období sa nad Bratislavou objavil čierny dym hneď niekoľkokrát - napr. pri nedávnom požiari zhorel amfiteáter či sklad nebezpečného odpadu.

Poziar1913.JPG
Po požiari v roku 1913

Voda
Druhá najväčšia európska rieka Dunaj sa často vylievala na oba brehy, spôsobovala materiálne škody a nezriedka i škody na ľudských životoch. Podobne ako pred ohňom sa obyvatelia v dosahu dunajskej vody bránili pred jej ničivými účinkami už dávno v minulosti. Prvé protipovodňové hrádze sa pod Bratislavou budovali už za panovania uhorského kráľa Bela IV. V Bratislave sa neďaleko niekdajšieho nástupišťa propeleru nachádza najstaršia vodomerná stanica na Slovensku. Pravidelné pozorovanie hladiny Dunaja sa datuje od roku 1823, zachované sú písomné údaje od roku 1876 (iný zdroj uvádza rok 1878). Prietok vody sa pozoruje od roku 1901. 

V roku 1850 pri ľadovej povodni zahynulo 6 ľudí a voda zničila množstvo budov na nábreží. Dunaj sa vylial aj v roku 1899 po výdatných septembrových dažďoch. Zatopil Petržalku, Zuckermandl a nábrežie aj Mostovú ulicu. Ďalšie povodne spôsobila rieka v polovici minulého storočia - v júli 1954 a v júni 1965, svoju silu Dunaj dokazuje často aj v poslednom období. Ďalšie povodne spôsobili letné zrážky v auguste 1991 a v roku 2002 sa Dunaj nezmestil do koryta dokonca dvakrát - v marci a v auguste. Naposledy dal vodný živel o sebe vedieť v marci 2006. Naopak, stáva sa, že je vody v Dunaji málo, takže sa dalo vkročiť do dunajského koryta suchou nohou.

Na mnohých budovách sa zachovali vodné značky, ktoré označujú miesta, kam až dosahovala dunajská voda pri kulminácii počas najväčších povodní. Dnes nám poskytujú cennú informáciu o tom, kedy a aké silné povodne trápili obyvateľov mesta v minulosti.

Napriek častým povodniam sa začne s budovaním protipovodňovej ochrany, tak aby doplnila doterajší systém na ochranu pred tisícročnou vodou (v Bratislave to znamená prietok 13.500 kubíkov vody), až v týchto dňoch. 
 

Povoden1899.JPG

Povoden1899_2.JPG 
Povodeň 1899

Vodna_znacka_radnica.JPG

Vodna_znacka_Primac_palac.JPG

 

 

 

 

 

 




 

Vodna_znacka_Laurinska.JPG

Vodna_znacka_detail.JPG

 

 

 

 

 

 




                                    
Vodna_znacka_nabrezie.JPG
Vodné značky (vľavo hore takmer nečitateľná značka na budove radnice z roku 1850, vpravo hore zreteľne čitateľná značka na nároží Primaciálneho paláca z toho istého roku, uprostred vodná značka na Laurinskej ulici r. 1850, dolu značka na nábreží v blízkosti vodomernej stanice - rok 2002)
 

Vodomerna_stanica.JPG
Vodomerná stanica zaznamenáva výšku hladiny Dunaja (21.5.2008)

Vietor
Vietor je živel, ktorý uškodil Bratislave počas požiaru hradu v roku 1811. Preniesol oheň z Vodného vrchu na neďaleké domy a oheň tak mohol napáchať rozsiahlejšie škody. Ale veterné smršte sa Bratislavou preháňajú čoraz častejšie a spôsobujú mnoho materiálnych škôd. Posledne sa vietor poriadne vyzúril nielen na Bratislavčanoch v júni roku 2007 alebo v marci tohto roku. Podľa materiálov Slovenského hydrometeorologického ústavu sa v Bratislave (letisko Vajnory) v júli roku 2000 dalo spozorovať tornádo, pravdepodobne však išlo skôr o veľký prachový vír.

Spracované podľa nasledujúcich zdrojov:
http://www.hazz.sk/HaZZ/Historia-css.asp
,
http://www.hazu.sk/?pageid=66,
http://www.svp.sk/dunaj/default.asp?ACT=5&content=26&id=33&mnu=33
http://bratislava.sme.sk/c/3797621/Stavaju-muriky-na-tisicrocnu-vodu.html
Pressburg, Pozsony, Bratislava 1883 - 1919, Práca, 1991 (reprofoto)
www.shmu.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?