Bratislavská nostalgia: Plesová sezóna

Autor: Andy Sekanová | 19.1.2009 o 20:30 | Karma článku: 11,13 | Prečítané:  4368x

Plesová sezóna tradične začína Plesom v Opere. Ďalším vrcholom sezóny je Bratislavský bál a kto sa chce baviť, má počas fašiangov možnosť zatancovať si na niektorom z množstva ďalších plesov. Kedysi však boli bály záležitosťou uzavretej skupinky ľudí.

Reduta - miesto plesovReduta - miesto plesovAS

Plesy (nielen tie bratislavské) boli súčasťou života aristokracie. Tá sa bavila nielen počas fašiangového obdobia. Sezóna plesov sa do obdobia medzi Novým rokom a Škaredou stredou presunula koncom 19. storočia, dovtedy sa plesalo podľa chuti. V Škaredú stredu uzatváral plesovú sezónu ples fiakristov - skôr plesať nesmeli, veď kto by vozil tanečníkov na bály a z bálov?

Plesal celý Prešporok

S presunom plesov na fašiangy sa táto zábava stala dostupnejšou i širším vrstvám bratislavského obyvateľstva.V roku 1880 sa po prvýkrát konal robotnícky ples, neskôr sa konali aj plesy poštárov, už spomínaných fiakristov či ples služobníctva. I ďalšie profesie mali svoje plesy, osobitná pozornosť sa venovala plesu agrárnikov - Agrarballu. "Svoje" plesy mali i zamestnanci bratislavských tovární, členovia bratislavských spolkov či príslušníci národnostných i etnických menšín.

Zoznam plesov - s výnimkou cigánskeho bálu - boli zverejňované v Ballkalendari, zozname všetkých plesov v Bratislave. I keď sa cigánsky bál do kalendára nedostal, jeho príťažlivosť predčila mnohé z ostatných plesov. Zatancovať si pri temperamentnej muzike cigánskych muzikantov, ktorí o česť účinkovať na plese medzi sebou súťažili, je zážitkom ešte i dnes.  

Neskôr - a táto tradícia pretrvala až do súčasnosti - sa stále populárnejšími stávali plesy rodákov. Medzi prvými boli bály Slováckého krúžku, Myjavského spolku, ku ktorým postupne pribúdali ďalšie. V druhej polovici 20. storočia tieto bály predstavovali zväčša ľudovú zábavu s krajovými krojmi i podávanými špecialitami.  

Veľkolepé bratislavské bály

Plesy, na rozdiel od iných tanečných zábav, otvárali predtanečníci. Byť predtanečníkom bolo cťou, ktorej sa nedostalo každému - bolo to svojím spôsobom významné ocenenie. Čím ich bolo viac, tým vyšší kredit ples mal. Asi najviac - 150 párov - predtancovalo v roku 1890 na Plese Toldyho kruhu (kultúrneho spolku). Počet hostí sa potom počítal na niekoľko sto, nezriedka nad tisíc. 

Najreprezentatívnejším priestorom pre usporiadanie plesu bol Bellevue, častým miestom na "plesanie" boli kaviarne Štefánka a Berlinka, Albrechtova záhrada a priestory dnešného hotela SAS Carlton. Neskôr boli populárne novopostavené moderné budovy - Reduta, vládna budova na Gondovej ulici či Au - Café. V časoch socializmu sa plesalo v sálach Parku kultúry a oddychu, v pivárni Mamut ale i v hoteloch Devín, Kyjev a Carlton. Dôraz sa nekládol iba na výber miesta, ale i na jeho kvetinovú výzdobu či osvetlenie.

Prestíž toho-ktorého bálu určovali i mená hostí. Najvýznamnejší hostia - osobnosti spoločenského i politického života - sa stávali patrónmi plesu či členmi čestného predsedníctva. Arcivojvoda Friedrich sa zúčastnil v roku 1891 plesu hasičov i Agrarballu v roku 1901. Minister 1. ČSR Vavro Šrobár sa stal osobnosťou Plesu československých inžinierov v roku 1920. Predseda vlády Dr. Hodža bol "tvárou" Reprezentačného plesu právnikov.

Kav_Stefanka1.JPG
Kaviareň Štefánka (reprofoto: Bratislava - Pressburg - Pozsony 1883 - 1919)

Tie naj...

Na elitné plesy sa dostali len tí, ktorí dostali pozvánku na meno. Dnes je takým plesom Ples v Opere, v minulosti to bol napr. Elitný maškarný ples pod záštitou hercov a novinárov, ples na počesť okrúhleho výročia Živeny, spomínaný Agrarball a mnohé ďalšie. Zvláštna pozornosť sa venovala vojenským plesom, pretože početná vojenská posádka sa aktívne zapájala do spoločenského života či hasičským bálom, ktoré mali v Bratislave silnú tradíciu.

Najlepšie plesy mali tie najlepšie tanečné poriadky (knižky s informáciami o organizátorovi, poradí prvých tancov  a pod.). Kým organizátori menej honosného plesu sa uspokojili s kartónovou knižkou, tie naj boli viazané v koži či dokonca striebre.

Z dobovej bulvárnej tlače

I v dobe pred vyše sto rokmi zaujímalo pospolitý ľud, ako sa baví smotánka. A tak sa mohol v roku 1901 dočítať, že hostia Plesu vinohradníkov "pili všetky druhy vína z nášho kraja ako aj šampanské Hubert" a výnos 341 korún 42 halierov bol venovaný na rozvoj vinohradníctva. V roku 1902 miestna tlač oznámila svojim čitateľom, že "Ples vojenského kasína sa konal v pôstnom období!". Rovnako sa zvedaví čitatelia mohli dozvedieť, že výnos Plesu bláznivej lode v roku 1921 na rozvoj umenia činil 2994 korún. Úsmevne znie zhodnotenie Plesu československých inžinierov z roku 1920 - "skončil krásnym výsledkom morálnym i finančným".  

Spracované podľa: P. Salner a kol.: Taká bola Bratislava

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo spravili české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

SVET

Odpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.


Už ste čítali?