Ružomberok z krajšej strany

Autor: Andy Sekanová | 5.5.2006 o 22:38 | Karma článku: 9,75 | Prečítané:  3943x

Prvýkrát som Ružomberok navštívila v roku 1994 (keď nerátam niekoľko rýchlych prejazdov smerom na Oravu). Cestovala som s kamarátkou, ktorá potom vlakom pokračovala ďalej na východné Slovensko. Veľmi sa jej nepozdával cieľ mojej cesty, mesto jej totiž pokazilo náladu po niekoľkodňovom „čundri“ v prírode. Ani sa jej nedivím- po krásach prírody sa pred vami objaví dymiaci komín a k tomu patričná aróma...

Od roku 1994, vďaka mojej polovičke, navštevujem Ružomberok častejšie. Komín i aróma na vjazde zo severnej diaľnice ostali (pri vjazde od Donovál sa však ničoho takého nemusíte obávať), ale vynovené centrum nedobrý dojem rýchlo napraví.

Prechádzku mestom začneme na pešej zóne. Jej dominantou je tzv. primátorovo vajce, fontánka nezaujímavého tvaru (našťastie ju na 1. obrázku zakrýva chodec).

Pri pohľade z pešej zóny sa pred nami objaví kostolná veža (oznam pre obyvateľov Bratislavy- všetky hodiny ukazujú rovnako a presne...).

Pešia zóna pokračuje popred hotel Kultúra a kultúrny dom z roku 1928, ktorý po dlhých rokoch konečne zrekonštruovali (ako som už spomínala, do Ružomberka chodím od roku 1994, už vtedy bol hotel a kultúrny dom obohnaný vlnitým plotom oblepeným množstvom plagátov).

Schodami oproti hotelu a cestičkou hore kopcom sa dostaneme na námestie Andreja Hlinku. Tomu dominuje parčík a budova Mestského úradu, postavená v novorenesančnom slohu v roku 1897 (v južnej časti budovy bola fara, v ktorej Hlinka pôsobil).

Popri budove úradu sa dostaneme pred kostol sv. Ondreja zo 14. storočia, ktorého vežička sa nám pred chvíľkou ukázala. Od kostola vedú späť na začiatok pešej zóny Školské (kostolné) schody, príjemný architektonický prvok (najmä pre deti- zaručene sa unavia, kým prebehnú celú sústavu schodísk).

Keď sme zišli schodami dolu, naskytol sa nám takýto výhľad- opäť kostol a v popredí mauzóleum Andreja Hlinku, vyššie spomínaného slávneho rodáka z Ružomberka (nepripomína vám obrázok rub jednej bankovky?). Či je niekedy sprístupnené sa nám zistiť nepodarilo, pevná mreža a žiadny oznam nám predsa len dali pocítiť, že sme na Slovensku...

Dúfam, že sa vám prechádzka jarným Ružomberkom páčila. A pre zachovanie dobrého dojmu si spravte výlet na Vlkolínec alebo niekam inam do okolitej prírody:) Možno tiež uvidíte nad mestom dúhu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?