Hrad Muráň nájdete na Gotickej ceste. Jej súčasťou je mnoho krásnych pamiatok, ktoré stojí za to vidieť. Bol vybudovaný v 13. storočí, najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1271 (pod názvom Mwran). Tento kráľovský hrad mal obrannú funkciu, cesta, vedúca z Gemera do Liptova to potrebovala. V tom čase nebol taký rozložitý ako v neskoršom období, rozrastal sa len postupne. Do roku 1312 sa datuje vznik obce Muráň pod Muránskym hradom. Obec sa čoskoro stala mýtnou stanicou, v jej okolí bolo množstvo železných baní, hámrov a hút.
Muráň v 17. storočí
Hrad i obec majú pohnutú históriu. Jeho osadenstvo bojovalo za kráľa i proti kráľovi, pod vedením hradného panstva okolitý kraj raz prekvital, raz trpel neprávosti. Veľkú úlohu v histórii hradu zohrali ženy. Okrem krásnej cigánky, s ktorej príbehom sme sa zoznámili v úvode článku, dejiny hradu ovplyvňovala i Muránska Venuša – Mária Séčiová. Rod Séčiovcov (Széchyovcov), pochádzajúci z Rimavskej Seči vlastnil hrad v 17. storočí. V jeho vlastníctve bola vykonaná najväčšia prestavba hradu (po roku 1621), preto sa nedá určiť pôvodná podoba hradu.
Cigánka nad Muráňom, zdroj: http://www.muran.sk/
Muráň (dobová rytina)
Vráťme sa však k Márii. Bola najstaršou dcérou Juraja Séčiho, ktorého otec Tomáš (hlavný župan) kúpil hrad v roku 1612. Už ako 17-ročná sa vydala za Štefana Bethlena, čoskoro však ovdovela a prišla aj o dve deti. Jej druhým manželom bol (vraj bezvýznamný) šľachtic Štefan Kun, po dramatickom úteku (na hrad Deva, kde ju Kun s vojskom obliehal) sa s ním rozviedla. Jej tretím manželom bol František Wesselényi, kapitán Fiľakovského hradu. S ním sa jej podarilo získať späť hrad Muráň, ktorý medzitým obsadili manželia Illésházyovci (jej sestra Eva s manželom Štefanom). Máriin manžel sa stal uhorským palatínom (druhý najmocnejší muž cisártva), no nebolo jej dožičené žiť v pokoji. Manžel sa stal členom sprisahania proti kráľovi Leopoldovi I. a rok na to (v roku 1667) zomrel. Mária bránila hrad pred kráľovskými vojskami od jeho smrti až do roku 1670, hoci predtým bola stúpenkyňou cisára Ferdinanda, Leopoldovho predchodcu. Na sklonku života bola väznená na svojom hrade, v Bratislave a vo Viedni, napokon zomrela v roku 1678 v Koszegu (Maďarsko). V období, kedy hrad vlastnili Séčiovci, bol jedným z najvýznamnejších panstiev Gemerskej stolice.
Hrad okrajovo spomína i Mór Jókai vo svojej Levočskej bielej pani. Manžel Juliánny Korponayovej rodenej Géczyovej Jánoš bol hradným kapitánom, kým sa z lásky k Juliánne nepridal k Františkovi Rákoczimu II., ktorý viedol stavovské povstanie.
V roku 1702 hrad vyhorel. (Niektoré zdroje uvádzajú rok požiaru 1760, niektoré uvádzajú oba požiare). Jeho poslednými majiteľmi boli Coburg - Koháryovci. Niektoré zdroje uvádzajú ich vlastníctvo do roku 1945, iné, že v roku 1928 hrad získlala do vlastníctva Československá republika.
Vstupná brána, zdroj http://www.muran.sk/
Vstupná brána (kresba z 19. stor.)
Na mieste, kde stál hrad, ktorý písal dejiny Gemera, sú už len zrúcaniny. Mnohé príbehy, ktoré sú s hradom spojené, tam možete prežívať zas a znova aspoň vo svojej fantázii. A po návšteve hradu sa môžete pokochať krásou Muránskej planiny, či ochutnať fantastické muránske buchty. Nemajú páru:)
Rytiny sú z knihy Ľ. Janotu: Slovenské hrady, 1975
