Hľadám oddelenie reklamácií neposlušných detí

Autor: Andy Sekanová | 22.4.2007 o 18:40 | Karma článku: 8,78 | Prečítané:  2411x

Zuzka Karasová nedávno naznačila, ako si poradiť nie celkom ideálnym manželom. Ale poraďte mi, čo s neposlušnými deťmi? Kde by sa dali reklamovať? Alebo aspoň opraviť? Veď určite nie som sama, kto má to šťastie byť mamou veľmi, ale naozaj veľmi neposedných deťúreniec. A tak si kladiem otázku: - Nevymenili mi ich? Dali mi tie správne? Veď ja som bola také dobré a pokojné dieťa... A môj manžel podľa všetkého tiež.

Na prvý pohľad vyzerajú poslušne:-)Na prvý pohľad vyzerajú poslušne:-)

Deti (podľa vlastnej skúsenosti) majú neuveriteľnú vlastnosť - dokážu udržiavať neporiadok vo svojej izbe takmer nepretržite. Raz za čas my, rodičia, stratíme nervy a izbičku upraceme. Vtedy by sme potrebovali k domu pristaviť veľkokapacitný kontajner - dve veľké vrecia vecí, ktoré „potredujú" na neviem čo. Izba rozmerov štyri krát tri metre nevyzerá o nič prázdnejšia, ale aspoň je kadiaľ prejsť k oknu, stolíkom a posteli bez toho, aby ste sa zmietali v bolestiach, keď kurím okom stúpite na legovú kocku.

Sobotňajšie upratovanie sa nesie v podobnom duchu. Deti už týždeň upratujú. („Prečo mám zas upratovať, veď som upratoval - upratovala včera" alebo „Veď už mám upratané"). Rodič v sladkej nevedomosti vchádza do detskej izby a rovno pri dverách skočí na legovú kocku. Výkrik „aaauuu" by rád doplnil o nejakú šťavnatú nadávku, ale to nepôsobí príliš výchovne, tak cez zuby precedí svoje obligátne „Upratujte, lebo nebudú žiadne rozprávky (budete mať zaracha, nedostanete vreckové - doplňte podľa veku detí). Máš na to ešte hodinu." Potomok voľačo zamrmle, rodič sa v záujme zachovania svojho zdravia radšej tvári, že nepočuje a ide sa venovať upratovaniu ostatných častí bytu, tiež poznačených nepretržitou prítomnosťou ratolestí. 

Dieťa si svoju upratovaciu hodinku vie zorganizovať celkom slušne. Najprv sa ide napiť, potom si posedí aj s časopisom na toalete, potom sa so súrodencom ponáhaňa po detskej izbe a priľahlých miestnostiach a napokon preloží autíčka spred postele pod stolík a sestrine bábiky naháže do jej postele. Sestra sa tiež nenechá zahanbiť, upratovanie bábik skončí tak, že sú všetky pekne poprezliekané, ale rovnako rozhádzané ako na začiatku upratovania. Sporadicky príde jeden zo súrodencov ohlásiť rodičom, že ten druhý nechce upratovať, lebo sa hrá alebo mu robí zle. Hodina, určená autoritatívnym rodičom na upratovanie, za nezadržateľne kráti. Kopu hračiek, papierov a iných potrebných vecí, ktoré najviac bijú do očí, rýchlo podsunú napríklad pod skrinku (v tomto štádiu za súrodenecké žabomyšie vojny skončili a deti sa spájajú proti spoločnému nepriateľovi - rodičom). Rodič prichádza na kontrolu poriadku v detskej izbe. Letmý pohľad ho dočasne uspokojí. Deti si pozrú vytúženú rozprávku, zjedia nejaké sladkosti či utekajú hrať sa na dvor (zas treba vybiť energiu, nakumulovanú počas krátkej nečinnosti).

Po krátkej chvíli pobytu detí v ich upratanej detskej izbe je v nej všetko ako predtým. Po akom-takom poriadku niet ani stopy. Ultimátum, že „do hodiny tu bude upratané" deti už ani príliš neberú na vedomie. Rodič si tiež veľmi nepomôže, najmä ak na druhý deň treba vstávať do školy. Nemôže tam ísť predsa dieťa, vyčerpané celovečerným upratovaním a nevyspaté...

Vytúžený víkend jeden z potomkov využije a objedná si víkendový pobyt u starých rodičov. Druhé dieťa ho ale v rozhadzovaní hračiek dokáže plnohodnotne zastúpiť. Dohoda, že kým rodič (väčšinou mama) navarí, izba bude uprataná, platí zrejme iba pre jednu stranu. Hádajte ktorú! Rodič stráca nervy a púšťa sa do upratovania sám. O pár minút sa pri dverách kopia tri igelitové tašky, naplnené papiermi, krabičkami, kamienkami, starými fixkami a postrihanými časopismi č inými prepotrebnými vecami. Rodič kolenačky vysáva koberec, ktorý vyzerá, akoby bol v izbe už päť generácií (Nikto by mu tie dva roky netipoval). Všežravá hadica hlce papieriky, korálky a sem-tam aj zablúdenú ponožku. Snaha rodiča ale nie je vôbec márna - „ako to tu pekne vyzerá, keď je upratané", pochvália  deti a sľúbia, že si poriadok budú udržiavať stále. Stále vydrží tak zo dve hodinky, aby bolo čo robiť aj ďalší víkend...

P.S. Word asi nepozná slovo „neposlušné". Hneď v nadpise mi to podčiarkol. Asi nemá deti...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?