2. november 1938 mal pre Slovensko ako súčasť Československa katastrofálne dôsledky. Prvá viedenská arbitráž upravila slovenské hranice tak, že veľká časť nášho územia pripadla Maďarsku. A s ňou i časť železnice, ktorá spájala Stredné Slovensko s Východným. Gemerskými spojkami mala byť prepojená existujúca železničná sieť ako náhrada za časť trate Muráň - Plešivec a prepojenie Dobšinej s Rožňavou. Spojky mali byť tri - na úseku Tisovec - Revúca, Chyžnianska Voda (dnešný Lubeník) - Slavošovce a Štítnik - Nižná Slaná. Posledná, tretia spojka (označovaná ako prvý úsek) sa mala začať budovať až po odovzdaní predchádzajúcich dvoch do užívania. Do tej doby mala byť železničná doprava v oblasti zabezpečená prostredníctvom tzv. peážnych zmlúv s Maďarskom.
Už samotná výstavba začala s oneskorením. Ako prvý sa začal budovať tunel č. 2 - Tisovecký tunel (770 metrov), ktorý je dnes jediným funkčným na celom úseku stavby. Je súčasťou trate Tisovec - Pohronská Polhora a jeho výstavbou sa odstránila úvrať nad Tisovcom. Číslom 1 bol označovaný tunel pod Dielikom (sedlo Dielik - 579 m n. m.), ktorý bol k ukončeniu výstavby takmer dokončený. Tunelová rúra o dĺžke 2003 metrov bola kompletne prerazená, boli vybudované portály a na revúckej (muránskej) strane tunela boli dokončené i zárubné (oporné) múry (mimochodom, veľmi pekná práca). Dnes je revúcky portál chráneným areálom ako zimovisko chránených druhov živočíchov, najmä netopierov. Tisovecký portál je z dôvodu nedokončenia odvodňovacích prác a neskoršieho prelomenia klenby zatopený vodou a nepriechodný.
Ďalšie objekty trate vedúcej do Revúcej ostali nedokončené, miestami sú viditeľné piliere viaduktov, miestami podporné múry, no miestami sa stopy po telese trate celkom strácajú. Napríklad nadjazd ponad trať v Revúcej, ktorým sme pravidelne chodievali na Železník po "starej" ceste, vedie ponad neexistujúcu železnicu do Tisovca. Iba pilier oddeľuje teleso železnice do Tisovca od funkčnej trate, ktorá končí v Muráni.
Najkrajšia stavba celej trate sa nachádza neďaleko Magnezitoviec a je súčasťou druhého úseku spojky. Z Chyžnianskej Vody do Slavošoviec musela trať prekonať veľké výškové rozdiely, takže jej súčasťou bol viadukt a dva tunely. Koprášsky (Mníšanský) viadukt prekonáva údolie pri obci Magnezitovce (časti Mníšany a Kopráš) vo výške 38 metrov. Jeho dĺžka je 230 metrov. Nádherná oblúková konštrukcia je viditeľná aj z cesty do časti Magnezitoviec - Kopráš, no treba aspoň tušiť, kde by sa viadukt mal nachádzať. Takmer vzápätí za viaduktom sa trať mala napojiť na Koprášsky tunel, dlhý 400 metrov. Viadukt je najlepšie prístupný práve cez tunel (domáci vás ochotne navigujú). Tunel je priechodný, zo strany od obce bol portál zamurovaný, no dnes je možné celý tunel prejsť vďaka otvoru v múre, ktorý by mal byť v dohľadnej dobe celý odstránený. Na strane smerom na Slavošovce je vidieť terénny rozdiel, pri vstupe do tunela je schod. Terén, poznačený desaťročiami, nepripomína nič, čo by mohlo byť železničným násypom. Ani koľajové lôžko z kameninovej drte, ktoré bolo zreteľne viditeľné napríklad pri revúckom portáli tunela pod Dielikom, sme tu nenašli.
Na prekonanie vrchu Homôlka (744,8 m n.m.) mal byť vybudovaný Slavošovský tunel o dĺžke 2750 metrov, jeho skutočná dĺžka je 2400 metrov (niektoré zdroje uvádzajú dĺžku 2220 m). Tunel je priechodný, aj napriek tomu, že v nedávnej minulosti bola jeho spodná časť zatopená (tu sa prejavuje klesanie, v ktorom bol postavený). Dnes by mal byť priechodný po celej dĺžke, ale na jeho prekonanie je potrebné poriadne vybavenie - pevná nepremokavá obuv a najmä baterky.
Hitlerovské Nemecko preferovalo údržbu a modernizáciu hlavných tratí, ktorá odčerpávala financie, určené na náročnú výstavbu spojok. Po skončení 2. svetovej vojny sa územie, ktoré bolo pričlenené k Maďarsku, vrátilo späť Československu. Železničná premávka sa obnovila po pôvodných tratiach a tak ostali Gemerské spojky, aj napriek plánovanému dokončeniu spomínaných dvoch úsekov už v novembri roku 1942, nedokončené. Výstavba bola oficiálne zastavená 31. decembra 1948.
Poznámka: Niektoré hodnoty o dĺžke tunelov a Mníšanského viaduktu sa v rôznych zdrojoch značne odlišujú.
Zdroje: rail.sk/skhist/tunely, www.cd.cz
